Pán prezident, vďaka...

Autor: Marek Drimal | 20.12.2011 o 18:45 | (upravené 21.12.2011 o 17:34) Karma článku: 3,29 | Prečítané:  377x

Doteraz som nemal potrebu písať.  Motívom bola smrť Václava Havla, človeka ktorého som si i vážil a ktorý mi bol z mnohých dôvodov sympatický, hoci  nemôžem tvrdiť že som s ním 100% súhlasil. Pokúšam sa spomenúť na to, kedy som prvý raz zaregistroval jeho existenciu. Bolo to niekedy v druhej polovici 80 rokov, kedy som sa vo veku stredoškolského študenta začal venovať tajnému počúvaniu „imperialistických“ rozhlasových staníc.

Na to aby som zistil že tento človek nie je nebezpečný rozvracač a kriminálnik ako nás presviedčala vtedajšia moc nebolo treba zas tak veľa skúseností. Najsprávnejším slovom, ktoré Havla vystihuje je tolerentnosť. Tolerantosť voči odporcom, ktorí so mnou nesúhlasia, tolerantnosť voči názoru iného s ktorým nesúhlasím ja nie je zas tak automatická a prirodzená . A ešte pokora, tichá pokora , nenápadnosť ba až neistota, ktorá ostro kontrastovala s mocnými tej doby, ale aj doby po nežnej revolúcii.

S úsmevom si spomínam si na šok, ktorý Havel spôsobil už ako prezident ČSFR neplánovanou zastávkou v krčme v Turanoch pri Martine. Posedel si s ľuďmi, podiskutoval a napriek tomu že mnohí z neho urobili utajeného alkoholika, mne to bolo veľmi i sympatické. Vybavia sa mi krátke nohavice na letisku, neisté rečnícke výkony na začiatku jeho prezidentskej kariéry a tiež ten zvláštny, charakteristický typ chôdze.

Spomínam si tiež na jeho pacifistické postoje k všetkému vojenskému, k zbraniam či k vojenským formáciám, ktoré boli tak výrazné v období 80-tych rokov a tiež tesne po Novembri 89, a ktoré postupne ustupovali tvrdej realite tohto sveta. Havel nebol človek stvorený pre tento svet, svet pragmatickej filozofie - kto z koho, svet ekonomických záujmov, ktoré sú nadradené morálnym princípom.

Václavovi Havlovi možno vytknúť mnoho vecí – rozsiahlu amnestiu, nie príliš silný hlas proti rozpadu federácie a za tak potrebné referendum, ktoré mu možno mohlo zabrániť , či konformný postoj voči NATO v čase keď už bol českým prezidentom. Napriek tomu bol osobou, ktorá skôr spájala ako rozdeľovala, osobou navždy spojenou s Novembrom 1989, ktorého význam je nesporný. Bol tiež osobou ochotnou ísť proti prúdu, kultivovaným a inteligentným človekom, humanistom. Sú ľudia, ktorí keď niečo povedia treba sa nad tým aspoň zamyslieť, aj keď to na prvý dojem môže vyznievať ináč. Ja som to pri výrokoch tohto pána robil pomerne často.

A na koniec Václav Havel  bol jediným prezidentom za ktorého som sa doteraz nemusel hanbiť.

Pán Václav Havel, česť Vašej pamiatke!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?