Na požiadavku M. Kňažka (DU), aby Gašparovič vysvetlil, koho tým myslel, predseda NR SR popoludní odpovedal: "Dal som si to prehrať, neni to vôbec zrozumiteľné. Nebolo tu chuj, ale bolo to ujovi." Dodal, že ho "volali k niekomu inému, kto tam bol". Nekonkretizoval však, kto to bol, ani to, či môže kvôli návšteve akéhosi starého "uja" prestať plniť svoje pracovné povinnosti a odovzdať vedenie schôdze.
Nedá mi aby som si nedovolil pár ironických slov na túto tému. Vtedajší predseda NRSR bol jednou z najväčších „hviezd" HZDS a najbližším spolupracovníkom premiéra Vladimíra Mečiara, ktorému sa okrem opozície dokázal reálne postaviť len vtedajší prezident Michal Kováč. Vyššie uvedený výrok Ivana Gašparoviča na jeho adresu dokonale vystihuje aké slová používali ľudia v HZDS na označenie prezidenta. Súčasne to však ilustruje aj márnosť a prchavosť istôt na ktorých politici stavajú svoju politickú kariéru a celý svoj život. Nekonečná istota a sebadôvera vyplývajúca zo zisku takmer 40% hlasov voličov viedla k úplnej strate súdnosti. Zosmiešňovanie politických oponentov bolo hlavným bodom programu mítingov HZDS. Veď napríklad len KDH bolo niekoľkokrát označované pre, v porovnaní s HZDS nízky volebný zisk, za stranu potácajúcu sa na hranici zániku. A tak si teraz dovolím len tri v tomto kontexte celkom zaujímavé otázky:
Ako sa skončilo partnerstvo Mečiar - Gašparovič?
Ako sa skončil „večný" spor KDH-HZDS?
Kto je v súčasnosti pre svoj vek a prezentované nádory a výroky objektom výsmechu celého názora? Michal Kováč, alebo Ivan Gašparovič?
Stará ľudová múdrosť o Božích mlynoch má niečo do seba.